Vilo je už závislý ,

 na nič iné nemyslí.

Len, aby mal svoju dávku.

Zatiaľ stačí iba trochu, nemusí byť za dodávku.

Zajtra si už pýta viac,

a čo bude o mesiac?

Na ničom mu nezáleží,

 či je pekne a či sneží.

Nič ho veru nebaví,

vzdal sa každej zábavy.

Nemá žiaden zmysel, cieľ.

Kto to vlastne takto chcel?

Ťažko sa už naspäť vráti ,

kde sú jeho kamaráti ?

Ruky dobodané, žily popraskané,

to nikomu nepristane.

Naozaj už nikoho nemá,

táto bytosť zúbožená?

Nie je to nič veselé,

 my takí byť nechceme !

Každú drogu odmietneme,

zdraví a veselí zostaneme.

 

 

Už nefajčíme

 

Jedného teplého leta

strašne nám zachutila cigareta.

S kamarátom si húlime,

v krásnom šedomodrom dyme sedíme.

Možno dlhšie  vydržíme,

keď sa dobre vyúdime.

Do pľúc nikotín sadá nám,

s cigaretovým filtrom sa zabávam.

Pozri, čo  v  tom filtri je!

Hrôza, veď fajčenie nás zabije !

Zrazu sa mi horšie dýcha,

 môj kamarát  tiež už  vzdychá.

Takto sme my zistili,

že sme veru schybili.

Teraz , keď už nefajčíme,

dievčatám sa viac páčime.

Nedajte sa zlákať fajčením,

cigarety sa stanú pre vás mučením.

Poradiť si od nás dajte,

Fajčiť nikdy neskúšajte !