Obec s 1817 obyvateľmi leží 27 km severovýchodne od Nových Zámkov. O tom, že jejchotár bol osídlený už v dávnoveku, svedčia početné archeologické nálezy. Najstaršie sú z obdobia neolitu: je to sídlisko s volútovou kultúrou. Z neskoršieho obdobia eneolitu sa tu našlo sídlisko s kanelovou keramikou, ďalej sídlisko maďarovksej kultúry zo staršej doby bronzovej, nálezy z laténskeho obdobia / v expozícii Klenoty dávnej minulosti Slovenska na bratislavskom hrade sa nachádza jednoduchý zlatý prsteň z hrobu muža s výzbrojou a rímsko – barbarské sídlisko. V priestoroch chotárskej časti Vaskapu bola obec Louth, zničená v období tatárskeho vpádu. Dnešná obec sa po prvýkrát spomína r. 1236 pod menom Chus. Pôvodne bola kráľovským majetkom, ktorý kráľovou donáciou dostal r. 1247 Alexander z rodu Semere, zvaný Chúzy. Aj r. 1339 ju vlastnili členovia rodu Semere, r. 1394 sa objavuje pod menom Chus. R. 1416 sa tu spomína zemepán Michal Czúzy. V tomto čase už tunajší členovia rodu Semerovcov prevzali od obce priezvisko /pôvodné meno obce bolo Czúz, t.j. Čúz/. Ján Jiskra so svojím vojskom v okolí obce zviedol r. 1434 krutý boj s kráľovským vojskom. Onedlho tu vypukla cholera. R. 1537 obec už vlastnilo viacero zemepánov: v tomto roku uvádzajú do majetku Borálu Vádadyovú, r. 1540 dostávajú na obec novú donáciu, Ján a Melichar Czúzyovci a ich príbuzní, ale medzi majiteľmi Čúzu sa uvádzajú aj rodiny Dévyovcov, Szentpéteryovcov a Szentmihályovcov.

Potom sa tu zemepáni rýchlo striedali: r. 1553 to boli František Felpéczy, Imrich Kapocsy, Ján Szentpétery, r. 1584 Juraj Sárkany s manželkou. Podľa správy z r. 1561 sa tunajší kostol uvádza už ako pustý ani v 17. stor. sa pomery v obci podstatne nemenia, hlavnými zemepánmi boli Czúzyovci, ale popri nich sa ostaní majitelia často striedali. R. 1636 bola majiteľkou majetkových podielov Judita Amadeová, r. 1644 vdova po Ladislavovi Pethöovi. R. 1646 Tomáš Czúzy s ostatnými menovanými majiteľmi z rokov 1584, 1636, a 1644 dávajú svoje majetky do prenájmu. R. 1659 sa delia o tunajšie majetky deti Štefana Rudnaya a Zuzany Czúzyovej. Títo početní zemepáni boli vlastne príbuzní Czúzyovcov, ktorí sa s nimi dostali do príbuzenského zväzku. Obec v rokoch 1551, 1576 a 1669 spustošili Turci, a tak niet divu, že spustla. R. 1631 kneža Michal Apafi tiahol s Turkami do bitky o pevnosť Nové Zámky a prešiel aj obcou, resp. samotou Čúz. R. 1718 bola obec dosídlená Slovákmi z Považia, Liptova a západného Slovenska. V tomto roku sa ako jeden z tunajších zemepánov spomína Adam Czúzy, ktorý svoj majetkový podiel podaroval Jurajovi Feketemu. Neskôr sa medzi majiteľmi obce spomína Imrich Cúzy, dedičia Františka Szluhu, Michal Nazsavady a Adam Róth. R. 1746 barón Ladislav Amade dáva svoju časť majetku do prenájmu Ladislavovi Hunyadymu, no dedičia Amadeovcov tento čin súdne napadli. R. 1755 medzi tunajšími zemepánmi nachádzame Jóba Zmeškala a Semberyho dedičov, r. 1756 rodinu Ocskayovcov. R. 1766 sa tunajší poddaní vzbúrili proti zemepánom. R. 1786 sa obec spomína pod menom Cshus, neskôr v pomaďarčenej podobe Czúz. R. 1793 sa medzi dedičmi Czúzyovcov s rodinami Véghovocov, Vörösövcov a Bogyiovcov. Na začiatku 19. stor. sú vlastníkmi obce rodiny Halasyovcov, Petricsovcov, Szalacsyovcov, Heldovcov, Kürthyovcov, Bozóovcov, Wodiánerovcov, Perediovcov, Szegedyovcov, Léhnerocov, Szigethyovcov, Véghovcov, Nagyovcov, Bathóovcov, Rozsosovcov, Schertzovcov, barón Riedl, barón Babarczy a barón Erlach. No v tom čase a až do roku 1848 boli a najväčšími tunajšími zemepánmi stále Czúzyovci.R. 1876 vypukla cholera a r 1914 čierne kiahne. Na konci 19. stor. bola tunajším zemepánom ostrihomská kapitula, Rudolf Kálmán ml., barón Richard Hammerstein, Aladár Bathó a jeho spoločníci, Michal Steiner a vdova po Kolomanovi Baloghovi. Neskôr, do roku 1945, okrem ostrihomskej kapituly, baróna Hammersteina, Bázhoóvcov a Kálnányovcov, boli najväčšími tunajšími zemepánmi aj Maximilián Keszlo, Dionýz Paál, Broušek, Ödön Weisz, Ödön Hönig, slečna Weiszberberová, Markstein a vdova po Ladislavovi Fehérvárym, rod. Júlia Kálmánová.

R. 1869 žilo v obci 1807 obyvateľov, r. 1892 už 1892, r. 1942 ich počet rástol na 2458. Najviac obyvateľov mal Dubník r. 1961, vtedy tu žilo 2528 obyvateľov. R 1948 bolo meno obce zmenené na Dubník.